Rozdelený FED: čo znamená decembrové zníženie sadzieb pre bežného investora?

V skratke

• Fed znížil sadzby tretíkrát v roku 2025 o 0,25 p. b. na 3,50 – 3,75 %, no až traja členovia hlasovali proti. Dvaja nechceli zmenu, jeden chcel väčšie zníženie.
• Fed je nezvyčajne rozdelený: časť sa bojí pretrvávajúcej inflácie, časť slabnúceho trhu práce.
• V projekciách (tzv. dot plot) časť predstaviteľov Fedu nepočíta s ďalším znížením sadzieb v roku 2026.
• Pre bežného investora je kľúčové nepanikáriť, nehrať sa na „Fed veštca“ a držať sa dlhodobej stratégie. Diverzifikácia a disciplína sú dôležitejšie ako presné tipovanie najbližšieho kroku Fedu.

Čo sa vlastne stalo?

10. decembra 2025 Fed znížil svoju hlavnú sadzbu (federal funds rate) o 0,25 percentuálneho bodu na nové pásmo 3,50 – 3,75 %. Zároveň naznačil, že po tomto kroku môže prísť pauza, kým neprídu nové dáta o inflácii a trhu práce. Situáciu ešte viac komplikuje politika. Prezident Donald Trump sa netají tým, že chce nižšie sadzby a v najbližších mesiacoch má vybrať nového predsedu Fedu po Jeromovi Powellovi. Trhy tak špekulujú, či nový šéf nebude „mäkší“ a viac naklonený znižovaniu sadzieb.

Čo to znamená v praxi

Predstavte si americký dlhopisový fond s priemernou duráciou 7 rokov (durácia = citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb).

• Ak Fed zníži sadzby o 0,25 p. b., cena takéhoto portfólia môže orientačne vzrásť približne o 7 × 0,25 % ≈ 1,75 % (čisto z pohybu sadzieb, bez kupónu).
• Pri väčšom znížení o 0,50 p. b. by to už bolo okolo 3,5 %.

Preto sú dlhopisy a dlhopisové ETF v prostredí klesajúcich sadzieb zaujímavé: relatívne nízka volatilita vs. slušný potenciál zhodnotenia. Samozrejme, ide o zjednodušený ilustratívny príklad, nie garanciu budúcich výnosov.

Jadrom sporu je ekonomická dilema

V pozadí rastúcich nezhôd je v skutočnosti „klasický“ problém menovej politiky:

• Trh práce slabne – menej nových pracovných miest, vyššia nezamestnanosť. To hrá v prospech nižších sadzieb, aby ekonomika a zamestnanosť dostali impulz.
• Inflácia je stále nad cieľom 2 %, čiastočne aj kvôli clám a nákladovým tlakom. To naopak hovorí v prospech vyšších sadzieb alebo aspoň pauzy.

Jerome Powell to na tlačovke povedal otvorene: cieľ nízkej inflácie a cieľ maximálnej zamestnanosti sú „trochu v napätí“. Každý člen výboru jednoducho inak váži riziká. Niekto sa viac bojí recesie a nezamestnanosti, iný pretrvávajúcej inflácie. A aby toho nebolo málo, Fed má len jeden hlavný nástroj – úrokovú sadzbu, ktorou sa nedajú ideálne vyriešiť obe veci naraz. Ekonomická dilema tak nemá „perfektné“ riešenie, vždy to bude kompromis.

Čo Fed prezradil medzi riadkami

Okrem samotného hlasovania Fed zverejňuje aj tzv. dot plot – bodový graf, kde každý predstaviteľ „bodkou“ naznačí, kde vidí sadzbu na konci roka. Šesť predstaviteľov ukázalo koniec roka 2026 o 0,25 p. b. vyššie, než kde sú sadzby po decembrovom znížení. Niektorí teda nepočítajú s ďalšími rezmi, prípadne by si vedeli predstaviť aj prísnejší postoj. Pre trhy je to jasný signál, že v samotnom Fed-e nie je jednoznačná zhoda, kam sadzby pôjdu v roku 2026.

Ako reagujú trhy?

Trhy sa na Fed pozerajú cez jednoduchú optiku:

• nižšie sadzby = lacnejšie financovanie, vyššie valuácie akcií, podpora dlhopisov,
• vyššie/nezmenené sadzby = atraktivita hotovosti a krátkych dlhopisov, tlak na rastové akcie.

Po decembrovom rozhodnutí:

• akcie v USA reagovali rastom,
• výnosy dlhopisov klesli,
• dolár mierne oslabil.

Čo to znamená pre bežného investora

Krátkodobo môžu akcie reagovať prudko na každé vyhlásenie Fedu. Z dlhodobého hľadiska je však hodnota akcií hlavne o ziskoch firiem, nie o tom, či boli sadzby v jednom roku 3,75 % alebo 3,50 %.Pre bežného investora z toho vyplýva:

• Rastové akcie / technologické ETF: môžu profitovať, ak trh začne veriť v dlhšie obdobie nižších sadzieb. Zároveň však ostávajú volatilnejšie.
• Defenzívnejšie sektory: Zdravotníctvo, verejné služby, energetika či spotreba základných tovarov ostávajú dôležitou stabilizačnou zložkou portfólia. Pomáhajú znižovať výkyvy práve vtedy, keď trhy riešia, čo Fed urobí nabudúce.
• Dlhopisy: Do dlhopisovej časti portfólia sa po znížení sadzieb „vracia“ aj kurzový zisk (rast ceny dlhopisov). Pre konzervatívnejšiu časť portfólia to znamená, že štátne dlhopisy / dlhopisové ETF znovu plnia úlohu „tlmiča“ volatility a kombinácia typu 60/40 (akcie/dlhopisy) má opäť ekonomickú logiku.
• Hotovosť a vklady: Postupne menej atraktívne. Výhoda „bezrizikovej“ hotovosti voči dlhodobým investíciám sa zmenšuje. Pre investorov, ktorí sedia na veľkej hotovosti, to môže byť signál nečakať na „ideálny moment“, ale rozumne rozkladať vstup na trh. Napríklad formou pravidelných mesačných nákupov ETF.

Záver?

Rozdelený Fed, nejasný výhľad sadzieb, politický tlak na centrálnu banku… to všetko znie dramaticky. Pre bežného investora je však hlavná pointa prekvapivo nudná: najlepšia reakcia je dobre nastavený, nudne konzistentný investičný plán.

• Zamerať sa na veci, ktoré vieme ovplyvniť: výšku úspor, disciplínu, náklady, diverzifikáciu.
• Vnímať správy z Fedu ako kontext, nie ako dôvod na impulzívny obchod.
• Nastaviť správny pomer akcie/dlhopisy/hotovosť podľa horizontu a rizikového profilu.
• Byť pripravený aj na scenár, v ktorom sadzby môžu rásť či klesať inak, než trh dnes očakáva.